V posledných rokoch sa v klinickej praxi hojne používa termín „intolerancia príjmu potravy“. Hneď ako sa spomenie enterálna výživa, mnohí zdravotnícki pracovníci alebo pacienti a ich rodiny si budú spájať problém tolerancie a intolerancie. Čo teda presne znamená tolerancia príjmu potravy? Čo ak má pacient v klinickej praxi intoleranciu príjmu potravy? Na Národnom výročnom stretnutí o kritickej medicíne v roku 2018 reportér viedol rozhovor s profesorom Gao Lan z neurologického oddelenia Prvej nemocnice Univerzity v Jilin.
V klinickej praxi si mnohí pacienti kvôli chorobe nemôžu zabezpečiť dostatok živín prostredníctvom bežnej stravy. Títo pacienti potrebujú enterálnu nutričnú podporu. Enterálna výživa však nie je taká jednoduchá, ako sa predpokladá. Počas procesu kŕmenia musia pacienti čeliť otázke, či ju dokážu tolerovať.
Profesor Gao Lan poukázal na to, že tolerancia je znakom gastrointestinálnej funkcie. Štúdie zistili, že menej ako 50 % pacientov s internou medicínou toleruje úplnú enterálnu výživu v ranom štádiu; viac ako 60 % pacientov na jednotke intenzívnej starostlivosti si spôsobuje dočasné prerušenie enterálnej výživy z dôvodu gastrointestinálnej intolerancie alebo porúch gastrointestinálnej motility. Keď sa u pacienta vyvinie intolerancia kŕmenia, môže to ovplyvniť cieľové množstvo kŕmenia, čo vedie k nepriaznivým klinickým výsledkom.
Ako teda posúdiť, či pacient toleruje enterálnu výživu? Profesor Gao Lan uviedol, že to sú črevné zvuky pacienta, či vracia alebo má reflux, či má hnačku, či má dilatáciu čriev, či dochádza k zvýšeniu žalúdočných zvyškov a či sa cieľový objem dosiahne po 2 až 3 dňoch enterálnej výživy atď. Ako index na posúdenie, či pacient toleruje enterálnu výživu.
Ak pacient po podaní enterálnej výživy nepociťuje žiadne ťažkosti alebo ak sa po podaní enterálnej výživy objaví nadúvanie, hnačka a reflux, ktoré sa po liečbe zmiernia, možno pacienta považovať za tolerovateľného. Ak pacient po podaní enterálnej výživy trpí vracaním, nadúvaním a hnačkou, podá sa mu zodpovedajúca liečba a liečba sa na 12 hodín preruší a príznaky sa nezlepšia po podaní polovice enterálnej výživy, čo sa považuje za intoleranciu enterálnej výživy. Intoleranciu enterálnej výživy možno tiež rozdeliť na žalúdočnú intoleranciu (retencia žalúdka, vracanie, reflux, aspirácia atď.) a črevnú intoleranciu (hnačka, nadúvanie, zvýšený vnútrobrušný tlak).
Profesor Gao Lan poukázal na to, že keď sa u pacientov vyvinie intolerancia na enterálnu výživu, zvyčajne sa s príznakmi vyrovnávajú podľa nasledujúcich ukazovateľov.
Indikátor 1: Zvracanie.
Skontrolujte, či je nazogastrická sonda v správnej polohe;
Znížte rýchlosť infúzie živín o 50 %;
V prípade potreby použite lieky.
Indikátor 2: Črevné zvuky.
Zastavte infúziu živín;
Podávajte lieky;
Znovu skontrolujte každé 2 hodiny.
Index tri: nadúvanie brucha/vnútrobrušný tlak.
Vnútrobrušný tlak môže komplexne odrážať celkový stav pohybu tenkého čreva a zmien absorpčnej funkcie a je indikátorom tolerancie enterálnej výživy u kriticky chorých pacientov.
Pri miernej intraabdominálnej hypertenzii je možné udržiavať rýchlosť podávania enterálnej výživy a intraabdominálny tlak je možné premerať každých 6 hodín;
Ak je vnútrobrušný tlak mierne vysoký, spomalte rýchlosť infúzie o 50 %, urobte čistý snímok brucha na vylúčenie črevnej nepriechodnosti a test opakujte každých 6 hodín. Ak pacient pretrváva v nadúvaní brucha, možno podľa stavu použiť gastrodynamické lieky. Ak je vnútrobrušný tlak výrazne zvýšený, treba zastaviť infúziu enterálnej výživy a potom vykonať podrobné gastrointestinálne vyšetrenie.
Indikátor 4: Hnačka.
Existuje mnoho príčin hnačky, ako je nekróza črevnej sliznice, vylučovanie, erózia, zníženie tráviacich enzýmov, mezenterická ischémia, črevný edém a nerovnováha črevnej flóry.
Metóda liečby spočíva v spomalení rýchlosti kŕmenia, zriedení nutričnej kultúry alebo úprave enterálnej výživy; cielená liečba sa vykonáva podľa príčiny hnačky alebo podľa rozsahu hnačky. Treba poznamenať, že ak sa u pacientov na JIS vyskytne hnačka, neodporúča sa prerušiť podávanie enterálnej výživy a malo by sa pokračovať v kŕmení a zároveň sa má zistiť príčina hnačky, aby sa určil vhodný liečebný plán.
Index päť: zvyšky zo žalúdka.
Existujú dva dôvody pre žalúdočné zvyšky: chorobné faktory a terapeutické faktory.
Medzi faktory ochorenia patrí pokročilý vek, obezita, cukrovka alebo hyperglykémia, pacient podstúpil operáciu brucha atď.;
Medzi faktory súvisiace s liekmi patrí užívanie trankvilizérov alebo opioidov.
Stratégie na riešenie žalúdočných zvyškov zahŕňajú komplexné vyšetrenie pacienta pred aplikáciou enterálnej výživy, použitie liekov, ktoré podporujú motilitu žalúdka alebo akupunktúry, ak je to potrebné, a výber prípravkov, ktoré majú rýchle vyprázdňovanie žalúdka;
Duodenálna a jejunálna výživa sa podáva, keď je v žalúdku príliš veľa zvyškov; na začiatočné kŕmenie sa zvolí malá dávka.
Index šesť: reflux/aspirácia.
Aby sa zabránilo aspirácii, zdravotnícky personál u pacientov s poruchou vedomia pred nosovým kŕmením otočí a odsá respiračné sekréty; ak to stav dovolí, zdvihnite pacientovu hlavu a hrudník o 30° alebo viac počas nosového kŕmenia a po nosovom kŕmení udržujte pacientovi pololežatý stav do pol hodiny.
Okrem toho je veľmi dôležité denne sledovať toleranciu enterálnej výživy u pacienta a treba sa vyhnúť ľahkému prerušeniu enterálnej výživy.
Čas uverejnenia: 16. júla 2021